Rok 2025 sa zapísal na európskom aj svetovom trhu s mliekom ako rekordný. Boli zaznamenané rekordné ceny komodít, hlavne masla, ale aj rekordné nákupné ceny suroviny. Ešte v októbri bol hodnotený vývoj za posledný rok v sektore prvovýroby mlieka veľmi pozitívne, ale odvtedy sa ceny mlieka znížili hlboko pod výrobné náklady.
„Vyhrabali sme sa z červených čísel a očakávame, že do konca roka by sme mohli konečne vykázať mierny zisk – v priemere okolo jedného centa na kilogram mlieka,“ uviedol v októbri 2025 Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Toto pozitívne konštatovanie bolo vyjadrené v čase, kedy dosiahla nákupná cena mlieka na Slovensku takmer 50 eurocentov na kilogram. Za posledný kvartál minulého roka však cena začala prudko klesať a do konca roka sa prepadla o takmer 5 eurocentov za kilogram, čo je v percentuálnom vyjadrení pokles takmer o -10%.
Výrazný prepad nákupných cien robí chovateľom dojníc vrásky a čo ich ešte prehlbuje je fakt, že pád cien mlieka pokračuje a ich úroveň je už hlboko pod výrobnými nákladmi.
Výrobné náklady na mlieko úzko súvisia so systémom hospodárenia, plemennou skladbou, úrovňou technológií a s mnohými inými špecifikami a sú v rámci Slovenska značné rozdiely. V priemere sú v súčasnosti výrobné náklady zhruba na úrovni 52-53 eurocentov na kilogram mlieka.
„Opäť sme sa pri výrobe mlieka dostali do červených čísel. Priemerné náklady máme zhruba o 10 eurocentov na kilogram vyššie, ako je nákupná cena. Prepad cien mlieka nás zastihol v zimnom období, kedy je mlieko jediný zdroj príjmu a robí nám cash-flow. Slovenské podniky prvovýroby mlieka čaká rok v znamení konsolidácie, nárastu pracovných nákladov, cien energií a veľkého investičného dlhu“, hodnotí Milan Halmeš, podpredseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Spoločným menovateľom volatility na trhu s mliekom je jeho nadprodukcia. V tomto smere je potrebné otvorene uviesť, že Slovensko sa nepričinilo o rozvoj nadprodukcie mlieka v Európskej únii. Slovenské dodávky mlieka dosiahli minulý rok zhruba objem predchádzajúceho roka – necelých 813 miliónov kilogramov. Ale veľkí producenti mlieka ako je napríklad Nemecko, Francúzsko a Holandsko na konci roka zaznamenali medziročný nárast dodávok mlieka až o 7-8%. V produkcii mlieka nezaostávali ani iné produkčné regióny, ako sú USA, Austrália a Nový Zéland. Toto výrazné zvýšenie produkcie mlieka nedokázal trh absorbovať, čo závažne prispelo k narušeniu rovnováhy na trhu s mliekom.
„My na Slovensku produkciu mlieka neovplyvníme ani z európskeho ani z celosvetového hľadiska. Ceny suroviny sa na Slovensku netvoria, ale prichádzajú k nám spolu s dumpingovými cenami mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia...“, konštatuje Alexander Pastorek.
Situácia na trhu s mliekom v Európskej únii je veľmi podobná tej, ktorá bola počas krízy z rokov 2015-2016. Je zrejmé, že v rámci časového horizontu 10 rokov sú rozdiely vo výške nákladov a príjmov, ale pomer je zhruba rovnaký. Spoločným menovateľom týchto dvoch kríz je nadprodukcia mlieka.
Od EÚ sa všeobecne očakáva, že sa poučila z krízy 2015-2016 a nebude tak dlho ako vtedy pasívne pozorovať situáciu na trhu a to, ako sa jednotlivé členské krajiny s touto krízou vysporiadajú. Za obeť padlo vtedy niekoľko desiatok tisícov mliečnych fariem, až pokým v roku 2017 bolo na európskej úrovni prijatých niekoľko nástrojov na odškodnenie tých, ktorí dobrovoľne odišli z mliečneho trhu.
Na našej národnej úrovni je potrebné vysoko pozitívne hodnotiť postoj vtedajšej vlády, ktorá schválila mimoriadnu podporu chovateľom dojníc v objeme 33 miliónov EUR. Je to objem podpory, ktorú sektor prvovýroby mlieka nikdy predtým, a ani potom už nezažil.
„SZPM s veľkým znepokojením pozoruje situáciu na európskom a slovenskom trhu s mliekom. Vymieňame si informácie so zástupcami viacerých členských krajín, hlavne v okolitých štátoch, dokonca sme navštívili našich maďarských kolegov. Upozorňujeme na to, že slovenský sektor mlieka nie je na prahu krízy, ale je už v nej... Komunikujeme s rezortným ministerstvom a žiadame potrebu podpory sektoru mlieka. Kombinácia priamej podpory a úľavy na odvodovej povinnosti by mohla prispieť k pozastaveniu počtov dojníc a k zlepšeniu situácie v sektore mlieka“, konštatuje Alexander Pastorek.
Na Slovensku už máme len zhruba 300 podnikov prvovýroby mlieka, ktoré dodávajú mlieko na trh. Ešte v roku 2016 ich bolo takmer 450.
„Veríme, že prebiehajúca mliečna kríza nebude mať taký dlhý priebeh a nevyberie si také veľké obete, ako tá predchádzajúca. Voláme aj po celoplošných opatreniach na európskej úrovni. Napätú situáciu a nadprodukciu mlieka na európskej úrovni by mohol uvoľniť napríklad aj intervenčný nákup komodít, ale samozrejme nie za intervenčné ceny, ktoré boli stanovené zhruba pred dvadsiatimi rokmi, kedy boli výrobné náklady na diametrálne odlišnej úrovni. Toto opatrenie by si samozrejme vyžadovalo aktualizovanie intervenčných cien na úrovni EU. Ale tam zatiaľ tiež vidíme len stav „tichého pozorovania“ a čakanie, kam až táto kríza zájde...“ Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
A aké sú výhľady v sektore mlieka?
Malé svetielko na konci tunela sa objavuje v podobe pozitívnych správ o raste cien mliečnych komodít na svetových aukciách. Otázne však zostáva, ako sa bude ďalej vyvíjať v európskom a svetovom meradle produkcia mlieka, ako sa bude vyvíjať spotreba mlieka a do akej miery a kedy sa premietnu ceny komodít do ceny suroviny...
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka je samosprávna organizácia, ktorá vznikla v roku 2004. Združuje 120 podnikov prvovýroby mlieka – chovateľov dojníc, ktorí produkujú zhruba 60% surového kravského mlieka na Slovensku.
V Nitre, 16. februára 2026
Ing. Alexander Pastorek, predseda SZPM
Tel: 0907 711 988
Ing. Milan Halmeš, podpredseda SZPM
Tel: 0903 729 380
Ing. Margita Štefániková, riaditeľka Úradu SZPM
Tel: 0915 730 392
E-mail: szpm@szpm.sk
